Magazín - …lenže veci sa často vyvinú inak, než čakáme – Boris Valábik
…lenže veci sa často vyvinú inak, než čakáme – Boris Valábik
Text: Lucie Krůčková
Foto: Ilja Hubálek
Bývalý hráč NHL, hokejový odborník a komentátor, ale aj zamestnanec Polície Slovenskej republiky nás nechal nahliadnuť do svojho života i šatníka. Vymyká sa stereotypom, ktoré máme o hokejových hráčoch. Hoci sám mal o živote pomerne jasné predstavy, vždy prišla zmena, ktorá ho posunula trochu iným smerom. A to je dobre. Inak by svetu chýbal rázny hokejový komentátor a slovenským hokejovým nádejám odborník s bohatými skúsenosťami.
Stretli sme sa v Bratislave, kde je sústredená časť jeho práce. Pomáha s hokejovou reprezentáciou do pätnásť rokov, komentuje hokejové zápasy a pracuje pod Športovým centrom slovenskej polície, ktoré zastrešuje mnoho slovenských športových reprezentantov. A medzi schôdzkami sme sa rozprávali o hokeji, vzťahu k móde aj novom živote.
Zastihnúť Borisa nie je ľahké, je neustále v jednom kole a snaží sa skĺbiť všetky aktivity. Je často na cestách a ako športovec miluje pohodlie, no taktiež veľmi rád dobre vyzerá. „Bomber bunda miesto saka je láska na prvý pohľad. Nie je to klasický oblek, ale je dost šik na pracovné stretnutie. Najlepšie bolo to mierne zdvihnuté obočie, keď som tam dorazil,“ potmehúdsky sa usmieva pri spomienke na posledné stretnutie.
Začali sme skoro ráno a ortuť teplomera sa odmietala odlepiť od nuly. Z hmly sa pomaly vynáral bratislavský hrad a veľkomesto začalo ožívať.
Zo dňa na deň zo športovca policajtom
Do tridsiatky sa Boris Valábik objavoval predovšetkým na ľade. Pôsobil v NHL ale aj v Európe, ale rad zranení a pocit, že sa treba posunúť ďalej, ho viedol k ukončeniu kariéry hokejového hráča. Možno si hovoríte, že nastal čas užívať si voľno a zarobené peniaze. Lenže Boris nevie sedieť so založenými rukami. Vždy ho lákala služba v polícii, tak hneď v nasledujúcich mesiacoch nastúpil na policajnú akadémiu.
Človek mieni a život mení
Na hokej chcel aspoň na čas zabudnúť. „Lenže veci sa často vyvinú inak, než čakáme,“ ako sám hovorí. A tak sa k hokeju nakoniec vrátil, lenže ako komentátor. Oslovil ho Palo Gašpar z RTVS a ponúkol mu spoluprácu na komentovanie slovenskej ligy. Hodená rukavica, ktorá sa neodmieta. Nielenže využil svoje hokejové znalosti, ale hlavne to, že vie, ako sa hráč na ľade cíti a o čom premýšľa. A tak popri pôsobení u polície začal komentovať a trochu oblúkom sa vrátil späť k hokeju.
Tak ako vo všetkom, aj v komentovaní hokeja chce Boris odovzdať maximum. Súčasťou je aj nový komentátorský dres - pekný oblek alebo aspoň sako a elegantné nohavice. „Ten pocit voľnosti pohybu, aj keď máte na sebe oblek, je fascinujúci.“ To, čo už na obrazovke neuvidíte, sú sneakersky. Nuž, športovec sa nezaprie.
„Samozrejme, súčasťou mojej práce sú aj plne oficiálne príležitosti a tam si sneakersky neobujem,“ tvrdí s úsmevom. Ideálnym variantom je formálny oblek, biela košeľa a kožené poltopánky a Boris k tomu dodáva: „Páči sa mi, keď oblečenie dokonale sadne, ako tento oblek. S mojou výškou a postavou som si bohužiaľ toto príliš často neužíval. Je dobre, že sú tu značky, ako je Blažek, kam si môžem ísť pre elegantné oblečenie.“
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji s mikrofónom a práca s mládežou
V práci hokejového komentátora sa Boris našiel, a tak keď Slovenská republika organizovala majstrovstvá sveta, stal sa ich súčasťou. Už nie ako hráč, ale na pozícii hokejového odborníka. Tam si ho všimol Miro Šatan, manažér slovenskej hokejovej reprezentácie, a požiadal ho o pomoc s mladými hokejovými talentami do pätnásť rokov.
„Snažím sa im odovzdať veci, ktoré som sa naučil v Amerike. Keď začnú teraz, nie je to príliš neskoro. Akurát sa do toho dostanú, keď pôjdu v osemnástich na draft.“ Na schôdzky s mladými hokejistami už netreba formálne oblečenie. „Viete, keď idem za chalanmi, nesmiem byť ani príliš kamoš, ani prísny pán hokejista, čo bol v USA. Nemôžem doraziť v teplákoch, ale nechcem byť ani riaditeľ v obleku. Chce to balans na všetkých frontoch.“
Nastal čas užívať si život
„Veľa vecí, ktoré hokejista obetuje športu, už nevie vrátiť.“ A Boris vie, o čom hovorí. Počas športovej kariéry nebol čas na súkromný život a žiaľ ani na otca, ktorého stratil. Aj preto si uvedomuje, že voľný čas je vzácny a treba ho využiť. Venuje sa svojej priateľke a užíva si drobné radosti, ako sú večere, zvelebovanie domu alebo voľné víkendy.
Keď môže absolútne vypnúť, najradšej vyrazí preč z mesta. Ale často je rád, keď má aspoň voľné popoludnie. Na oblečení na voľný čas je zaujímavá kombinácia pohodlných strihov a luxusných prírodných materiálov. „Umelých materiálov som si užil dosť pri športe. Teraz vyhľadávam oblečenie z prírodných materiálov. A niekedy ma až udivuje, že majú rovnaké, ak nie lepšie, vlastnosti, ako tie funkčné športové látky. Akurát že lepšie vyzerajú a cítim sa v nich skvelo.“
Plánovanie už necháva na iných
Aj keď je jasné, že na budúcnosť Boris myslí, neplánuje. Vie, že život je zmena a aspoň pre neho to platí. S novou kariérou je maximálne spokojný, život ho vrátil späť k hokeju. A tak to asi malo byť.